Nejde o autentický rómsky folklórny prejav, ale že je to žáner, ktorý sa dostal do rómskeho folklórneho repertoáru pod vplyvom majoritnej spoločnosti, naviac pravdepodobne súvisí i s rozvojom masmediálnych prostriedkov. Pri analýze pôvodu repertoáru sú evidentné viaceré vrstvy vtipov. Jednou z najpočetnejších sú vtipy prevzaté kontaktnou komunikáciou s majoritnej spoločnosti, čo nakoniec vyplýva aj donedávna z relatívne intenzívnej komunikácie jednotlivcov oboch komunít (napríklad v pracovnom procese).
Inou vrstvou sú vtipy, ktoré sa udomácnili v rómskom prostredí prostredníctvom humoristických alebo iných časopisov, novín, rozhlasových alebo televíznych relácií. Tretiu vrstvu tvoria vtipy, ktoré vznikli ako ponášky na špecificky rómske sociálne situácie, alebo sú to vyložene jazykové prešmyčky, skomoleniny a pod. s komickým významom, ktoré v inom jazyku strácajú význam a zmysel. Po obsahovej stránke medzi najobľúbenejšie námety patria vtipy o policajtoch, o farároch, o Cigánoch. Na rozdiel od majority, v rómskom prostredí sú málo frekventované vtipy s politickým zafarbením.
Literatúra/zdroje:
Hübschmannová, M.: Slovesná tvorba slovenských Romů. In: Slovenský národopis, 36, 1988, č.1, s. 88.
