Prozaické útvary tradičnej slovesnej tvorby (sing. paramisi). Považovaná za najznámejšiu formu ľudového rozprávania, prostredníctvom ktorej sa poslucháčovi symbolickým jazykom odovzdávali odkazy predkov, sprostredkúvali sa morálne hodnoty, spoločenstvom uznávané vzorce správania, estetické normy, hodnotové hierarchie – povedané zjednodušene vnútroskupinové spoločenské normatívne regulátory zabezpečujúce existenciu spoločenstva, jeho fungovanie, historickú kontinuitu a sociálnu integritu.
– bare paramisa – dlhé rozprávky – dlhé rozprávky alebo rozprávky sujetovo priradené do skupiny vitejzika paramisa sa rozprávajú dodnes
– charne paramisa – krátke rozprávky. Často bývali zakomponované do dlhých rozprávaní, ak nadväzovali na dej rozprávaného príbehu
– vitejzika paramisa – hrdinské, bohatierske rozprávky
– džungale paramisa – oplzlé rozprávky dekameronovského typu. Publikum na formálnych posedeniach tvorili len dospelí. Dekameronské rozprávky sa rozprávali pri rôznych situáciách, často bývali súčasťou intímnych chvíľ rómskych manželov. Známa je však aj ich verejná prezentácia pri veľkých stretnutiach, napríklad pri strážení mŕtveho.
– pherasuňi paramisi – humorky, pal o goďaver Rom – o múdrom Rómovi, pal o dilino Rom – o hlúpom Rómovi.
Literatúra/zdroje:
Hübschmannová, M.: Slovesná tvorba slovenských Romů. In: Slovenský národopis, 36, 1988, č.1, s. 84-85.
Hübschmannová, M.: Způsob života a kultura; Slovesnost a literatura v romské kultuře. In: Černobílý život. Praha: Gallery, 200
