DOLEŽELOVÁ, MÍLA

Míla Doleželová – obrázok z knihy Spievajúce husle

Míla Doleželová (vlastným menom Bohumila Doleželová) bola akademická maliarka, autorka mnohých obrazov s rómskou tematikou, jej portréty vynikajú veľkými očami.

*12. novembra 1922 Prostějov
†30.decembra 1993 Telč

Životné míľniky

  • V medzivojnovom období sa vyučila za klobučníčku
  • 1945 začala študovaťna Štátnej grafickej škole v Prahe (školu neukončila);
  • 1946 bola prijatá ako mimoriadna študentka Akadémie výtvarných umení v ateliéri V. Pukla, štúdium ukončila v roku 1950;
  • 1950 – 1954 bola odborná asistentka na Akadémii výtvarných umení;
  • 1957 bola súčasťoutímu zaoberajúceho sa výskumomRómov na východnom Slovensku (spolu s E. Čajánkovou (Horváthovou) a E. Davidovou, dokumentovala život, remeslá a portrétovala respondentov. Pravdepodobne tu vznikol jej záujem o Rómov, ktorých neskôr stvárnila v desiatkach olejomalieb;
  • Od roku 1961 sa presťahovala (spolu s manželom Jiřim Marešom a mamou) do malej obce Klatovec (okres Jihlava), kde žila a tvorila až do roku 1972;
  • V roku 1972 sa presťahovala do Telča, kde žila až do svojej smrti.

Tvorba

V 60. rokoch sa venovala tvorbe s rómskym motívom, jedným z dominantných prvkov jej tvorby boliveľké (smutné oči) na zobrazovaných portrétoch. V roku 1966 vystavovala v Galérii Vysočina v Jihlave. Všetky vystavované obrazy kúpil mexický obchodník s umením, ktorý jej otvoril bránuna Americký trh a následne vystavovala v Miami na Floride (1967),v Chicagu (1969) a v Mexiku (1971).

V roku 1978 dostala zákazku na cyklus monumentálnych olejomalieb – Krížovej cesty, ktorý mal byť umiestnený v kostole v Slavniciach. Celý cyklus nakoniec zostal v súkromnej zbierke.V tomto období sa venovala náboženským témam, ktoré tvoria rozsiahlu časť jej tvorby.

V roku 1978 po smrti matky a následne v roku 1984 aj po smrti manžela sa začala uzatvárať do seba a v posledných rokoch takmer nevychádzala z domu.

V posledných mesiacoch jej života bola v úzkom kontakte s dominikánmi z kláštora v Jablonnom v Podještědí, ktorým odkázala aj celú svoju výtvarnú pozostalosť. Tá je v súčasnosti v rukách viacerých inštitúcií a zberateľov umenia. Časť tvorby s rómskou tematikou vlastní Muzeum romské kultury v Brne.

Výber z výstavnej činnosti

Cigáni, Praha 1960, Ústredné divadlo československej armády/foyer) 1.2. – 15.3.1960

Obrazy Míly Doleželovej, Brno 1961, Dom Pánov z Kunštátu, 18.3. – 16.4.1961

Míla Doleželová, výstava obrazov, Praha 1963, Krajský projektový ústav(KPÚ, klubovňa), 4.3. – 23.3.1963

Míla Doleželová, Jiri Mareš, Jihlava 1966/1967, Krajská galéria v Jihlave, 18.12.1966 – 29.1.1967

Míla Doleželová, Miami 1967, Gulf American Gallery v Miami (USA), október 1967

Výber z knižných ilustrácií

Míla Doleželová – obraz z knihy Rómske rozprávky

Dušan Zbavitel: Odpor – výber z poviedok mladých bengálskych autorov. Praha:Československý spisovateľ 1951.

Jozef Sekera: Deti z hlinenej dediny.Praha:Československý spisovateľ 1952.

Alfréd Technik: Tuláci věčné krve, Mladá fronta 1958.

Emília Horváthová (Čajánková): Cigáni na Slovensku, Historicko-etnografický náčrt.Bratislava: SAV, 1964. 396 s.

Maria Vorišková: Cigánske rozprávky (Spievajúce husle). Praha 1966.

Alcides Arguedas: Bronzové plemeno.Praha:Odeon 1968.

Vladimír Miltner: Príbehy bájnej Indie.Praha:Práca 1973.

Fresky

Bez mena freska, Klatovec

Materstvo, 1964 Nymburk, materská škôlka

Rodina (More),1968 Praha, Juhoslovanská vináreň Beograd

Milenci, 1968, Praha, Juhoslovanská vináreň Beograd

Láska a Milosrdenstvo, 1974, Jihlava, lekáreň, Masarykovo námestie 33

Zdroje

Informačný systém abaART– osoba Doleželova Miloslava

Žlúva, Ivan – Hľadanie pravdy maliarky M.Doleželovej, Jihlava oblastná galéria,v Jihlave 2006.

V Telči vystavuje významná „Maliarka Cigánov“ – MílaDoleželová – rádio Praha – dostupné online/cit.2017-03-01).(česky).

Životopis a obrazy Míly Doleželovej

    28. augusta 2018
    STIGMATIZÁCIA RÓMOV
    Nálepkovanie Rómov spravidla negatívnymi charakteristikami, ktoré môže vyústiť až do diskriminačného správania sa. Stigma je charakteristika alebo vlastnosť, ktorou spoločnosť označkuje osobu ako odlišnú a ktorá výrazne diskredituje jej alebo jeho identitu.